Michala Bajcarová

Už dlouho jsem nepotkala člověka, z kterého by tryskala tak pozitivní energie i večer po náročném pracovním dni…Míšo kde se to ve Vás bere?

Pravdu povediac, sama netuším. Asi je to výchovou a životom do 20 s dvoma súrodencami. Energie nikdy v tele nie je dosť, ale dobrá káva a chvíľkový oddych po práci to vždy opravia, reštartujú a môžem znovu pracovať. Samozrejme nie je to vždy tak ružové, sú i dni, kedy úplne „vypnutá“ sedím pred TV alebo sa jej otočím zadkom a spím.

Další „podezřelá“ věc je, s jakým entuziasmem mluvíte o své profesi, která je přirozenou součástí Vašeho života. Prozradíte něco o své „práci“? A impuls, kdy Vás napadlo jít touto cestou?

V tejto otázke koluje už dlhšiu dobu zastierací manéver, som účtovníčka v Kauflande, z čoho si všetci doma a ďalší známi robíme srandu. Pracujem v zdravotníctve a dennodenný styk s ľuďmi je naozaj práca pre koňa. Zatiaľ sa tam ale držím a naozaj ma to baví. Je to kontaktná práca a človek zažije dobré i ťažšie dni, energetické výstrely i prepady. Po náročných dňoch si ale poviem, že ja behať, skákať, tancovať a blbnúť môžem. Naši pacienti nie. To je asi to, čo ma nakopne späť. Rozhodovanie pre povolanie nebolo ťažké. Prišlo to v treťom ročníku na gymnáziu a potom k tomu prispel i môj dedko. Mal amputované obe nohy a videla som, že i keď mal neskutočné bolesti, vždy bol ten usmievavý tmel našej rodiny. Tam to asi celé začalo.

Práce s lidským faktorem je náročná i po emoční stránce...

Ako to len popísať. Zažila som si už i stav tesne pred vyhorením, kedy som pacientom nechcela ani otvoriť dvere, chcela som aby neboli, aby ich už nič nebolelo, neťukali na dvere… Chcela so im vykričať, že si za to môžu sami a keď ma nechcú počúvať, nech mi neberú čas a silu. Ale to je našťastie za mnou a posunulo ma to ďalej i v živote. Musíme ovládať seba a svoju hlavu dokonca viac než svoje telo. Takže šup do lesa, k vode, kdekoľvek do prírody a dobiť baterky.

Po našem letmém setkání chápu vašeho manžela, že si Vás odvedl z krásného Kysuckého kraje do Polic. Předpokládám, že jste se poznali ale jinde než v kopcích okolo Velké Rače!

Manžel je úžasný človek a má trpezlivosti na rozdávanie voči mne. Poznali sme sa v Ostrave, býval dve poschodia podo mnou a v jeden večer prišiel medzi partiou kamarátov na našu, asi už v tej dobe piatu, kolaudačnú párty. Slovo dalo slovo, pivo dalo ďalšie a o rok som bola naložená do jedného auta a viezla som sa do Polic. Pochádzam z Vyšného Kelčova, je to dedina v obci Vysoká nad Kysucou, takže spoza kopca. Avšak maminka je narodená na Morave, tak ma to sem ťahalo.

Když srovnáte energii Valašska a Kysuce až po Oravu…je v tom rozdíl nebo podobnost?

Myslím, že je to rovnaký kraj, historicky vlastne Valašsko obsadzovali pastieri z oblasti slovenského pohraničia, takže sme jedna veľká rodina všetci. Príde mi len, že tu ľudia stratili ten temperament a užívanie si prítomného okamihu. Nemusí byť ani veľa alkoholu v krvi a nám to tancuje samo. Jediný rozdiel asi vidím, že my na Kysuciach máme v zime národný šport „lopatovanie“, tu je to len odhazování sněhu.

Mohla byste zavést tradici „lopatování „ i tady a založit klub lopatářů. Vracíte se do Kysuc často? Máte tam nějaká oblíbená místa?

Bohužiaľ nie vždy sa mi darí jazdiť tak často, ako by som mala a chcela. Späť k rodičom jazdievam rada, mám tam jedno svoje miesto v lesoch, taký malý prístrešok, za ním stromy a kríž, tam to doslova milujem, rada tam regenerujem.

Jste renesanční typ s širokým záběrem zájmů a schopností. Je něco z toho, čím žijete prioritní? Nebo to vše tzv. „hrnete“ komplexně?

Hmm, zaujímavé tvrdenie, asi som o tom nikdy nepremýšľala. Vyzerá to síce, že mám toho na rováši veľa, ale snažím sa si to utriediť. Mám rada svoju prácu a tá mi je koníčkom, i keď občas koňom- ťažným snáď nejakým kaukazským plemenom. To je asi tá priorita. Mám však rada i záhradu, keď je čas, rada kosím záhradným traktorom, s manželom striháme stromy,  so svokrou sa pokúšame udržať trvalú perm kultúru na našej záhrade, milujem knihy, často odborné k práci a rada šoférujem. Koho som viezla tvrdí, že už by nesadol nikdy ku mne do auta, ale to je hold jeho problém.

Hm, tak to se mně ulevilo, že jsem řídila já... Říkala jste, že chcete hodně cestovat, máte konkrétní cíle a destinace?

Cestovanie beriem skôr za oddychom. Zatiaľ sa môj duch neposunul za hranice lietania, takže to je malý cieľ, ktorý chcem pokoriť. S manželom radi lyžujeme, tam vedú často i naše cesty. Inak asi čo sa naskytne, rada poznávam nové kultúry, chodievam v mestách rada pešo, človek vidí a cíti omnoho viac, než autom.

Asi nejste odpočinkový typ, ale energii musíte odněkud čerpat, třeba tou chůzí nebo jak?

Ako kedy, oddych potrebujem to je jasné. Buď je to kniha, alebo prechádzka s kamarátkou a ich dvoma psami. Keď je najhoršie, idem k vode, tam to asi všetko pustím. Keď je najhoršie tancujem a spievam doma u vytierania podlahy.

Ano, tak je to správně /haha/ i vytírání podlahy může být tvůrčí, radostný a ozdravný proces...Měla byste pořádat kurzy pro ženy...Jak se Vám tady žije je tím pádem bezpředmětná otázka...

Police sú úžasná dedinka. Mám to šťastie, že ma obklopuje veľa krásnych ľudí. Nemyslím tým pochopiteľne len vizuálnu zložku, sú tu srdeční, priateľskí ľudia a to vás dostane. Mňa ako „imigranta“ prijali úplne parádne, dokonca mnohí radi počúvajú slovenčinu, tak sa pri nej snažím ostať, aj keď je to ťažké.

Naše úsloví o „kovářově kobyle, která chodí bosa“ je platné i u Vás doma? Ptám se rafinovaně na manžela…

U tejto otázky sa smejem. Maťo je úžasný pacient, nikdy mu neviem pomôcť. Príde vždy s niečím, čo netuším ako vyliečiť.  Väčšinou ani nič nechce, neprizná sa, pokiaľ si na to neprídem sama, neviem, že ho niečo trápi. Vidí koľko veľa pracujem a tak ani nechce otravovať.

Kombinujete český a rodný jazyk podle potřeby? Vaše děti budou Čechoslováci-to je vtipné…

Bude to vtipné, ale to máme vyriešené. Keď potrebujem, prepnem do češtiny, samozrejme neznie čisto, ale myslím si, že ju ovládam, teda slovom určite. Písmom máme v rodine z Maťovej strany sesternicu, ktorá učí češtinu, takže deti pôjdu na doučovanie tam. A vlastne, čím viac jazykov poznáš, tým viackrát si človekom. Deti budú ovládať už dva „svetové jazyky“, prečo nie?

Jste mladá, ale máte názor  na rozdělení Československa?

Ja som „made in Czechoslovania“, ale narodená už na Slovensku, tak to neviem posúdiť. Nezhodnotím to adekvátne, ale či sme na tom, alebo inom území, asi je to jedno. Pánbožko stvoril jeden svet a dal ho nám všetkým k užívaniu. Ja som sa dobrovoľne presťahovala na Moravu a cítim sa doma i tu. Tým, že pochádzam z pohraničia, riešili sme rozdelenie ako problém pred Schengenskou dohodou, kedy nám bránili ísť na nákup cez kopec za hranicu. Keď nám pán policajt vykričal do auta, že nás vyhostí. Toto som vnímala v detskom veku ako jediný problém, bohužiaľ som ho vtedy ešte nechápala.

Jaké vlastnosti si nejvíc u lidí ceníte a co je pro Vás podstatné?

Mám rada čestnosť a priamosť. Vďaka svojej temperamentnej povahe tak často jednám aj ja. Vážim si oveľa viac človeka, ktorý sa nevzdáva.

Napadá mě dalších tisíc otázek...je nějaké téma, které Vám leží na srdci?

Myslím, že by sme mohli vyzvať i ľudí, ktorí sa prisťahovali, aby sa nebáli vyjsť na obecné akcie. Naozaj ich iba vyspovedáme, tak typicky dedinsky a potom sa na nás v obci môžu spoľahnúť. Príkladom je i naša svadba. To sme pár mesiacov pred našim dňom išli do hospody a tam sme vyriešili obsluhu a odvozy zo svadby počas jedného večera, stačilo si len posťažovať.

Oddáni jste byli ve zdejší kapli, u které bydlíte-to je jistý druh „luxusu“...jaké to bylo, neměla jste o svatbě třeba jiné představy?

Na chvíľu odbočím od otázky. My sme sa vlastne zo starého domčeku, ktorý donedávna stál na záhrade nášho domu, presťahovali bližšie ku kaplnke. Každý chce od miestneho zvonu ďalej, no my sme si k nemu nastavili i spálňu (ložnice). Pre nás to bola jednoduchá voľba a manžel dokonca išiel na obrad v papučiach, tie klasické pivné dedolesky. Bola som rada, že nám to pán farár umožnil. Kaplnka má úžasné kúzlo. Ja som nemala nijaké konkrétne predstavy, skôr som bola rada, že sme mali okolo seba super ľudí v ten deň.

Děkuji za chvíle strávené s Vámi a  ať se Vám tu nadále dobře žije! 

Jana Janěková